trasa v mape
13. december 2015
Decemebrové túlanie po odlesnených neznámych hrebeňoch a kótach Malých Karpat až na ich druhý najvyššý vrchol Vysoká.
Trasa nebola dopredu naplánovaná a rozhodnutie kam sa chcem dostať vychádzalo z pozorovania terénu na miestach nezalesnených vrcholov.
Východiskom bola skalka na hrebeni Bartalová neďaleko obce Kuchyňa.
Vo fotoblogu boli použité vlastné fotografie z galérie na Google+
Lúky nad obcou Kuchyňa poskytli nádherné pohľady na krajinu osvetlenú zimným Slnkom blížiaceho sa slnovratu. Oblaky nad malebnou krajinou vykreslili neopakovateľnú atmosféru.
Výstup na Bartálovú nie je veľmi náročný, vedie po neznačených lesných cestách a v záverečnej časti je potrebné zorienovať sa v teréne a výstupiť na dva vrcholy.
Prvý predstavuje zalesnený skalnatý vápencový hrebeň, ktorý sa vplyvom poveternostnej erózie značne rozpadáva. Obklopuje ho bukové lesné spoločenstvo a výhľady sú len obmedzené.
Bartalová – hlavný skalný hrebeň na kóte 518 mnm
Bartalová
skalný výbežok na kóte 500 mnm
Nižšie položený vrchol, je ďalším skalnatým výbežkom hrebeňa, z ktorého sú nádherné výhľady smerom na Vysokú a 700vky Malých Karpat. Pocit majestátnosti umocňuje strmý bralnatý suťový zráz padajúci niekoľko desiatok metrov do doliny.
pozor na nebezpečenstvo pádu z rozpadavajúceho sa vápencového brala!
skalnaté škrapy na hrebeni
Z tohto miesta si vyberám ďalšiu trasu smerom na Vysokú tak, aby som prešiel niekoľko odlesnených vrcholov, pričom jeden z nich je v niektorých mapách uvedený pod názvom Snežný vrch s kótou 573 mnm.
Najprv je nutné zostupiť do doliny potoka Vývrat a následne prudkým stúpaním po skalnatom výbežku smerom na zvolenú kótu. Terén ukazuje, že ľahší výstup je po severozápadnom úbočí, kde sa nenachádza žiaden podrast a statné buky sú relatívne riedko. Na južnom úbočí je nepríjemná zoschnutá tráva a vetrom bičované, polámané kroviny, ktoré sťažujú výstup. Celý hrebeň je lemovaný vápencovými skalnými výstupmi, ktoré sa na vrchole menia na skalné škrapy, ostro trčiace nad okolitý terén.
spätný pohľad na skalné vrcholy a hrebene, cez ktoré som prechádzal
Postupujem ďalej, smerom na Vysokú, pričom ma čaká niekoľko pekných vrcholov s výhľadmi smerom na hrebeň 700viek: Skalnatú, Čertov kopec a Javorinu. Terén len pozvoľna naberá výšku až po strmý homoľovitý vrchol na kóte 573 m – Snežný vrch.
Tesne pod vrcholom sa nachádza oplotená obora – zvernica, ktorá je čiastočne zdevastovaná popadanými stromami.
Na prvý pohľad to vyzerá, že bude nutné do nej vstúpiť, ak sa chcem dostať na vrchol. Našťastie po jej preskúmaní som zistil, že ju stačí obísť od severu.
Snežný vrch poskytuje krásny výhľad na skalné úbočia dominanty Malých Karptat – Vysokú a kruhovú panorámu okolitých hrebeňov.
vrcholová časť bralného hrebeňa Vysokej zo Snežného vrchu
Na hlavný hrebeň Vysokej vedie lesná cesta a zvyšok absolvujem po modrej turistickej značkovanej trase. Na vrchole ma prekvapí pohľad na podunajskú nížinu, ktorá je celá pokrytá inverznou oblačnosťou, končiacou na úpätí Malych Karpat od východu. Napriek nie práve priaznivej dohľadnosti, z oblakov občas vystúpi hrad Červený Kameň.
panoráma Veľké Vápenné a Kukla, medzi ktorými sa objavuje hrad Červený Kameň
hrad Červený Kameň z Vysokej
Vysoká (754 m) s výhľadom na záhorskú nížinu
Záverečný zostup po turistickej trase spríjemnilo postupne zapadajúce Slnko, ktoré nádherne zvýraznilo vzdialené kontúry predhoria rakúskych Álp.
rakúske Alpy z Malých Karpat: Schneeberg (2 076 m) v zapadajúcom slnku s náznakmi zasneženého vrcholu
Vľavo hore je možno vidieť nezvyčajné oblaky, ktoré sa odborne nazývaju Kelvin-Helmholtz
