Trasa v mape vyznačená fialovou farbou
31. január 2015
Náročná zimná turistická trasa v ťažkom a hlbokom čerstvom snehu smerom na Mešťankovú mimo turistických chodníkov.
Aktuálna poveternostná situácia sľubovala nádhernú zimnú turistiku. Čerstvo napadaný sneh, podľa meteorológov dosiahol v Malých Karpatoch výšku 70 cm a predbehol nejedno lyžiarske stredisko vo vysokohorských terénoch, vrátane Vysokých Tatier.
Ráno krajinu zalialo žiarivé slnko a teplota sa pohybovala tesne pod nulou. Bezvetrie naznačovalo, že napadaný sneh sa ešte dlho udrží na konároch stromov.
Voľba trasy padla na “nenáročný” výstup na Mešťankovú, odkiaľ podľa mapy, by mali byť výhľady na Vysokú. Vyraziť sa musí skoro ráno, lebo dni sú krátke a terén je neznámy.
Kuchyňa
Vodná nádrž Kuchyňa
Všetky očakávania sa napĺňajú okamžite po nástupe na lesnú cestu, ktorá vedie pozdĺž potoka Javorinka. Iskrivé jarné slnko, trblietavý sneh, modrá obloha a vŕzgajúci sneh, každým krokom potešia plesajúce srdce. Na ceste je ujazdený sneh do 20cm a postup je ľahký a rýchly.
Cesta okolo Javorinky
potok Javorinka
Cieľom trasy je vystúpiť na hrebeň Ražňová – Mešťánková a hľadám podľa mapy a intuície vhodnú lesnú cestu, ktorá začína kdesi po ľavej strane potoka.
Čochvíľa sa taká cesta nájde, bez stôp po ľuďoch či autách. Nastupujem do panensky čistej prírody, ktorej krásy sa krok za krokom rozvíjajú. S narastajúcim stúpanim pribúdajú úchvatné výhľady.
Príroda je čarokrásna, stromy pokrýva hrubá vrstva snehu a všetky nerovnosti terénu sú zahladené napadaným čerstvým bielym a nikým nepoznačeným snehom.
Nepríjemnosťou je, že hrúbka snehovej pokrývky narastá, ale 30cm je stále zvládnuteľných. Hlavne, že mi nepremokajú turistické topánky a nie je mi zima na nohy.
Intuitívne smerujem k hrebeňu, vyberám vždy lesné cesty smerujúce k vrcholu. Čím vyššie, tým viac krásy a tým viac snehu, ktorým sa treba brodiť.
Cesta na hrebeň Ražňová – Mešťanková
Ťažký lepivý sneh si začínam uvedomovať, keď brodenie prestáva byť príjemné a každú chvíľu sa zaborím do snehu vyše kolien. Okolitá nádhera a cieľ, ktorý by už mohol byť na dosah, ma motivujú pokračovať ďalej. V myšlienkach sa pohrávam, že pre tieto situácie je určite vhodné mať snežnice a tak plánujem, že si ich určite kúpim.
hrebeň na dosah?
v sedle medzi vrcholmi
Prvá skúška môjho dnešného snaženia nastala, keď som sa zabáral do snehu vyše kolien a vtedy som si uvedomil, že tento postup je extrémne náročný a pomalý. Okolitý terén mi nie je známy, cieľ je stále relatívne ďaleko a treba mysliť aj na to, že cesta späť je rovnako dlhá a za rovnakých podmienok.
A tak som si povedal, že ciele teba prehodnocovať a prvé rozhodnutie bolo, že sa pokúsim dosiahnuť najbližšie sedlo – možno tam bude výhľad na Vysokú (aspoň pomedzi stromy).
Na moju radosť, pomedzi malý priesek medzi stromami, som konečne uvidel Vysokú. Radosť, ktorú som z toho mal ma povzbudli k tomu, aby som skúsil dosiahnuť ďalší hrebeň. V neznámom teréne, bez náznaku ciest, som sa orientoval len podľa intuície až kým som sa nedostal na začiatok strmej poľany s nádherným solitérnym stromom na hrebeni.
Nový cieľ mojej trasy – solitérny strom na hrebeni
Srdce mi zaplesalo radosťou a tak som si povedal, že tento strom bude mojím záverečným výstupom a povaha terénu napovedala, že tam budú skvostné výhľady. Na moje prekvapenie to bola najťažšia časť môjho výstupu. Čo krok to prepad do snehu takmer po pás. Každým krokom som sa musel vyťahovať zo snehu. Stálo ma to strašne veľa síl. V lýtkach sa začali objavovať kŕče a prsty na nohách som si prestal cítiť. Obchádzali ma pochybnosti, či som to neprehnal. Ale moja vôľa a túžba dosiahnuť cieľ bola tak silná, že som napokon tento vrchol zdolal. Hrebeň ma odmenil nie len krásnymi, dych berúcimi výhľadmi, ale aj tým, že množstvo snehu prudko kleslo na 30 cm a pohyb sa zdal ľahky ako pierko vo vánku. Všetky útrapy boli zabudnuté a solitérny strom, svedok môjho trápenia, mi zostane verným priateľom na celý život.
panoráma z hrebeňa medzi Ražňovou a Mešťankovou
Vysoká z hrebeňa Ražňová – Mešťanková
Cestu späť som naplánoval tak, aby som čo najskôr zišiel na “civilizovanú” cestu, na ktorej postup už nebude taký náročný. Podarilo sa. Brodenie snehom už nebolo také náročné a zdĺhavé ako výstup. Postupne zapadajúce slnko vytváralo nové zlatisté pohľady na okolitú zasneženú krajinu a tak som sa v dobrej nálade a pohode dostal späť k vodnej nádrži Kuchyňa.
Vysoká v zapadajúcom slnku
