Trasa v mape
29. máj 2016
Čertova dolina.
Pred zrakmi turistov ukrytý hlboký dolinový zárez pod Vápennou (Roštúnom), lemovaný temnými skalnými vežami, pripomínajúcimi mesto čertov.
Nenáročná, krásna turistika mimo hlavný turistický ruch, vedúca po hrebeni málo známej a turisticky neprístupnej Čertovej doliny.
Keďže trasa sa nachádza v PR Roštún, treba rešpektovať ochranu prírody.
Galéria vlastných fotografií z trasy sa nachádza na Google Photos.
Opäť s veľkým rešpektom k ochrane prírody, hľadám trasy, ktoré ulahodia osobnej túžbe po videní a ochutnaní skalných útvarov, výbežkov, strmých svahov a tajomných dolín.
Náznak v mape a pár odkazov na internete odkazuje, že skalné útesy nad Čertovou dolinou sú hodné aktuálneho preskúmania. Máj, najkrajší mesiac v Malých Karpatoch, sa chýli ku koncu. Žiarivá zeleň nadobúda tmavé odtiene, lúky sú zakvitnuté a nepokosená tráva siaha po pás. Slnko príjemne hreje, len vietor, ten sa pohráva a vlní klasy nezrelých travín pod majestátnym hrebeňom Vápennej.
Už vyťahujem fotoaparát a krásne výhľady na Pohanskú s Plaveckým Podhradím zvečním do svojej externej pamäte.
Pohanská
Čoskoro nájdem úzky a temný vstup do Čertovej doliny. Dnes pôjdem po jej ľavom strmom hrebeni a dúfam, že čoskoro natrafím na skalné útvary, ktoré potešia moju dušu. Chodník je málo vychodený a prítomný trus a charakteristická vôňa prezrádzajú útočisko muflónov. Stromy sú riedke, listnaté, konáre nízko položených jarabín je potrebné podliezať. Čoskoro sa mi otvárajú prvé výhľady na sýtozelenú stenu zalesneného masívu Vápennej, tretieho najvyššieho vrcholu Malých Karpát. Výstup ma vedie ponad strmý zráz do doliny. Teší ma, že pod nohami sa mi objavujú prvé vápencové skalné výčnelky a uprostred riedkeho lesa na strmine do doliny sa týčia obrovské balvany. Sú tmavé a ničím nepripomínajú žiarivé vápencové skaly iných častí pohoria.
Takmer pred vrcholom hrebeňa sa stromy rozostúpia a do mňa sa oprie vietor ako málokedy predtým. Je nepríjemný a zúfalo sa snaží bičovať mi do tváre konáre zo stromov, ktoré sa pod jeho nárazmi prehýnajú až po zem. Radosť z videného je však veľká, väčšia ako slzy, ktoré mi vháňa vietor do očí. Oblá stráň, končiaca hlbokým zrázom je posiata skalnými výčnelkami, fotogenickými z každej strany. Neskôr však zistím, že moje fotky nie sú práve kvalitné. Vďaka silnému vetru sú často neostré o to viac je to mrzuté, že sa o niektoré nedá podeliť.
skalné veže
skalné výčnelky nad Čertovou dolinou
Pokochaný krásou sa vydám lesnou úžľabinou smerom k Mesačnej lúke, cesta ma zláka k doposiaľ prehliadanej prepadline. Na dne prepadliny sa nachádza vstup do jaskyne, z ktorej prúdi chladný vánok. Podrobná mapa VKÚ 1:25 000 uvádza, že sa jedná o Jaskyňu pri kríži. Pre mňa prekvapivý nález, pretože jaskyňa sa nachádza neďaleko červenej turistickej trasy vedúcej po hrebeni Vápennej, pár stoviek metrov od turisticky známej vyvieračky na Mesačnej lúke.
prepadlisko s Jaskyňou pri kríži
Ďalej pokračujem po bežnej turistickej trase na môj obľúbený Klokoč.
Niečo málo pod 700 m vysoký hrebeň sopečného pôvodu v každom ročnom období ponúka nádherné výhľady na všetky Malokarpatské 700vky. Známy je predovšetkým hojným výskytom divozelu.
výhľad z Klokoča
Do Plaveckého Podhradia sa vraciam po Suchej doline. Škoda, že nie je turisticky prístupná. Svojim morfologickým členením pripomína rokliny v iných pohoriach, z oboch strán lemovaná strmými zrázmi so skalnými výčnelkami, či stenami. V strednej časti doliny sa nachádza zapečatený vstup do komínu Medvedej jaskyne, prehradený ponor údolného potoka.
panoráma hrebeňa Vápennej
