Trasa v mape: vyznačená fialovou farbou
31. máj 2015 
Hrebeňová turistická trasa s cieľom vystúpiť na Skalnatú (704 m.n.m.) cez Čertov kopec (754 m.n.m.)
Trasa vedie z väčšej časti mimo turistických značiek s dôrazom na dobrú orientáciu podľa geografických prvkov v teréne a podľa mapy.
Ražňová (557 m.n.m.)
Východiskovým bodom pre turistiku je vodná nádrž Kuchyňa v rovnomennej obci na okraji Malých Karpat. Prvým mojim cieľom je, čo najkratšou trasou dostať sa na vrchol Ražňovej a potom pokračovať po hrebeni – aspoň tak to ukazuje analýza terénu v mape :).
Zo začiatku je terén prehľadný a z množstva lesných ciest si treba vybrať tú správnu – smerujúcu, čo najviac na vrchol. To že som pod vrcholom Ražňovej spoznám zmenou okolitého prostredia: trasa sa splošťuje a naznačuje príchod do sedla hrebeňa.
Náznak bralnatého vrcholu pod Ražňovou
Na vrchol Ražňovej nevedie žiadna lesná cesta a len náznaky v húštine napovedajú, že tento vrchol netreba obísť aj keď mapy hovoria, že nič zaujímavé tam nie je. Mapy sa však mýlia: veľké sutinisko, prudké stúpanie a presvitajúce slnko naznačujú, že vrchol je aspoň čiastočne bralnatý.
Takáto výzva na preskúmanie vrcholu sa neodmieta a preto vyrážam lesom a sutiniskom priamo na vrchol. Už čoskoro je vidieť, že vrchol je mohutná skala, na ktorú je nutné vyliezť, čo v teplom a suchom počasí nie je problém. Vystúpaním na vrchol si človek uvedomí, ako sa zmenila vegetácia. Z tmavého bukového lesa sa dostanem na nádhernú skalu, obklopenú kombináciou zakrpatených jarabín, ale aj statných jaseňov a líp.
Bralnatý vrchol na Ražňovej (557 m.n.m)
Celý vrchol Ražňovej je tvorený ostrou skalou z krásneho sivého vápenca s výhľadmi najmä na južnú časť Malých Karpát. Z vrcholovej skaly je možné postúpiť smerom na severovýchod, kde sa nachádza vrcholová plošinka olemovaná strmými zrázmi a bralami. Výhľady sa tentokrát otvárajú smerom na Vysokú.
Ražňová – výhľad na Vysokú
Ražňová – hrebeňová plošinka
Bralnatý lem Ražňovej zo sivého vápenca
Po trase treba pokračovať návratom do sedla pod vrcholom, zlezením niekoľkometrov vysokého bralného lemu. Pokračujúci hrebeň sa pekne črtá v zalesnenej krajine a po lesných chodníčkoch sa čoskoro dostaneme na bezmenný vrchol, ktorému dominuje solitérny buk uprostred odlesnenej čistinky, môj starý dobrý známy svedok zimného trápenia.
krajinársky atraktívny buk na lúke hrebeňa
Výhľady smerom na Vysoku a hrebeň Čertovho kopca nie sú pre mňa tak dych berúcim šokom, ako som zažil ostatnú zimu pri pokuse o výstup na Mešťankovú (pozri fotoblog Mešťanková – nedokončená zimná turistika).
V každom prípade je to nádherné miesto, ktoré si zaslúži pravidelné návštevy v ľubovoľnej ročnom období.
Výhľad na Vysokú z hrebeňa výstupu na Mešťánkovú
Mešťanková (601 m.n.m.)
Po lúke smerom do ďalšieho sedla pokračujem v trase smerom na Mešťánkovú. Poučený z predchádzajúceho prekvapenia na Ražňovej dúfam, že objavím ďalšie atraktívne miesta skryté bežnému turistovi. Spätné výhľadý z výstupu ukazujú ostrý vrchol Ražňovej utopený medzi stromami. Z týchto výhľadov nič nenasvedčuje tomu, ako je vrchol atraktívny.
Hrebeň ponúka zaujímavé útvary ako skalné vežičky, vývraty, či strmé zrázy s dobrým prehľadom o okolitom teréne . Celý les je sterilne vyčistený a bez podrastu pôsobí ako lesná pustatina.
skalné vežičky
vývraty
drevokazná huba
Orientácia v teréne a smer postupu sú úplne zrejmé, ale častokrát treba premýšľať akú trasu zvoliť. Najlepšie tak, aby neviedla cez žihľavové burinisko alebo miestami popadané stromy. Vrchol Mešťánkovej je výrazný pretiahnutý zalesnený hrebeň s relatívne výrazným klesaním na všetky strany, miestami s trčiacimi bralami.
Z Mešťankovej zbehnutím na výrazné sedlo sa dostaneme na pohodlnú lesnú cestu, ktorej smer je jednoznačný: na vrchol Čertovko kopca – ďalší medzistupeň výstupu na Skalnatú. Na trase si urobím krátku odbočku na cestu s výbornými (pre mňa atraktívnymi) výhľadmi na dolinu a panorámu Ražňová – Mešťanková – Vysoká.
Panoramatický výhľad na hrebeň Ražňová – Mešťánková (vľavo) a hrebeň Vysokej (vpravo)
Čertov kopec (754 m.n.m.)
Cesta na jeden z najvyšších vrcholov Malých Karpat – Čertov kopec (754 m.n.m.) neprináša žiadne nové prekvapenia a preto odchádzam z lesnej cesty a vyberám sa strminou na hrebeň, kde sa geologické podložie výrazne mení z vápencového na bridlicové, ktoré je takmer do čierne sfarbené. Zrejme preto názov masívu Čertov kopec. Z hrebeňa na mieste priesekov sú občasné výhľady smerom na plochý chrbát Skalnatej.
skalné útvary na hrebeni Čertovho kopca
Čertov kopec – vrcholový triangulačný bod
skalné útvary na hrebeni Čertovho kopca
Záverečný cieľ – Skalnatú dosiahnem po červenej turistickej značke, ktorá prechádza neďaleko vrcholu Čertov kopec. Cesta je príjemná s pozvoľným klesaním do sedla.
Skalnatá (704 m.n.m.)
V sedle pod Skalnatou sa opäť mení geologické podložie na žulové, čím je fakticky tvorené rovnakým minerálom ako naše veľhory Vysoké a Nízke Tatry. Na tak malom území a relatívne krátkej turistickej trase je možné vidieť takmer všetky druhy geologickej stavby Malých Karpát.
Po krátkom a intenzívnom stúpaní sa dostávame na hrebeň s hutým porastom stromov, kde dominuje smrekovec opadavý a vďaka svojej intenzínej vôni vytvára ilúziu vysokohorskej turistiky.
Skutočný vrchol ponúka veľa atraktívych, takmer kruhových výhľadov na celú panorámu Malých Karpat a na moje prekvapenie sa na vrchole nikto nenachádza.
Panoráma Malých Karpat zo Skalnatej
Kedže ciele trasy boli dosiahnuté, cesta späť vedie už po zelenej turistickej trase, na ktorú sa dostanem strmým zostupom do doliny zo sedla pod Skalnatou. Následný postup je nenáročný a vedie po asfaltovej ceste popri potoku Malina, lemovanej statnými čerstvo odkvitnutými pagaštanmi.
Záverečný výhľad patrí Ražňovej z vodnej nádrže Kuchyňa.
Vodná nádrž Kuchyňa s výhľadom na Ražňovú (vpravo)
