26. apríl 2015
Trasa v mape (vyznačená fialovou farbou)
Stredne náročná okružná turistická trasa z Plaveckého Podhradia po neznačených lesných cestách mimo prírodných rezervácií s cieľom navštíviť tri unikátne miesta Malých Karpat.
PR Klokoč
bralný masív sopečného pôvodu
Javorinka
odlesnená planina a hrebeň s panoramatickými výhľadmi na najvyššie vrcholy Malých Karpat
Jelenia hora
dolomitické bralo sutinného charakteru
Plavecké Podhradie
Turistickú trasu začínam z Plaveckého Podhradia po poľnej ceste cez pasienky až po vodáreň, smerom na sedlo Uhliská. Z úpätia lesa nad Plaveckým Podhradím sú krásne výhľady na okolité kopce, Plavecký hrad a industriálne vyzerajúci Rohožník s cementárňou.
Cementáreň v Rohožníku – výhľad od vodárne nad Plaveckým Podhradím
V správnej chvíli sa vyberám po lesnej hrebeňovej ceste do nenáročného, ale vytrvalého stúpania. Tesne pred koncom lesnej cesty stojí za povšimnutie sedlo medzi dvoma bezmennými bralnatými vrcholmi. Moja cesta však pokračuje ďalej do sedla Uhliská, kde sa napojím na turisticky značené trasy a pokračujem v rámci PR Klokoč.
Klokoč – 643 m.n.m
Lesný chodník po červenej turistickej trase čoskoro prechádza do odlesnenej časti s výbornými výhľadmi najmä na J a JV.
Klokoč – Melafýr
Melafýr je nesprávne pomenovanie pre bazalt (tmavosivá, niekedy čierna hornina sopečného pôvodu)
Označenie, že sa nachádzam v PR Klokoč je zničené, ale z opačnej strany PR je možné sa dozvedieť veľmi zaujimavú skutočnosť, že celý bralný masív je sopečného pôvodu, na rozdiel od okolitých hrebeňov tvorených prevažne vápencom alebo dolomitom.
Sopečný pôvod hrebeňa je zreteľne viditeľný vo vrcholových partiách, kde sa vďaka erózii odkrýva bralnaté podložie, ktoré je černasto-sivohnedo sfarbené s množstvom dutín a pórov, zrejme pochádzajúcich z plynov uväznených vo vyvreline.
Turistická značka tesne obchádza skutočný vrchol, kde je umiestnená vrcholová kniha, zaujímavo poňatý kríž s množstvom pribitých klincov a úchvatnými výhľadmi na malokarpatské 700vky: Jelenec, Geldek, Vysoká, Vápenná, ale aj vzdialenú Veľkú Homoľu.
Klokoč (643 m.n.m) – vrcholový kríž
V pozadí Jelenec a Geldek
Ďalej po červenej trase sa pohodlne dostávam na Amonovú lúku. Tu sa trasa po turisticky značenom chodníku končí a pokračujem po asfaltovej ceste, z ktorej je treba vo vhodnej chvíli odbočiť (vľavo) na lesnú cestu smerom na Javorinku.
Javorinka – 561 m.n.m.
Javorinka je málo zalesnený hrebeň s intenzívnou ťažbou dreva vo forme holorubov. Lesná hrebeňová cestička vedie cez omladinu a v okolitých húštinách neraz počuť šušťanie lesnej zvery (osobne som videl vzdialenú trojicu bežiacich diviakov).
Na skutočnom vrchole označenom triangulačným bodom, sú len málo dostupné kruhové výhľady, ale pokračujúc po hrebeni popri obore sa dostanem až na lavičku nad bralnatou časťou a následne na posed, kde sa otvorí panoramatický výhľad od Plaveckého hradu, cez Kršlenicu, veterný park Cerová, až po hrebeň Veterlína, Zárub a Čiernej skaly. Výhľady sú ďaleké: siahajúce až na borskú nížinu s dohľadom do ČR a Rakúska.
Javorinka (561 m.n.m.)
Výhľady na Malokarpatské 700vky
Jelenia hora
Tretím cieľom turistickej trasy je dolomitické bralo Jelenia hora – v turistických mapách značená len ako bralný masív. Z Javorinky sa na Jeleniu horu dostanem popri obore prudkým klesaním držiac sa stále ľavého výbežku hrebeňa.
Jelenia hora – dolomitický skalný masív.
Jelenia hora v skutočnosti predstavuje veľmi atraktívnu lokalitu, na ktorej dominuje výrazne zvetralá stráň hôľneho až sutinného charakteru s obnaženými skalnými a bralnými úsekmi, vo vrcholovej časti porastenej borovicovým lesom. Celá scenéria dodáva okolitej krajine nádych pobrežia jadranského mora.
Jelenia hora – detail bralného masívu
Jelenia hora – miestna flora
Jelenia hora – dolomitické sutinisko
Pre návrat z Jelenej hory do Plaveckého podhradia je nutné ešte raz prekonať hrebeň Baborská, ktorý ja ľahko dostupný po lesnej ceste a vyúsťuje na pasienky nad Plaveckým podhradím.
Celú trasu je možné vidieť na nasledujúcom odkaze.
